RADOSŤ ZO ŽIVOTA

10:45




   Po veľmi dlhej dobe som naozaj, naozaj šťastná.
   Neviem, či je to preto, že som na novej škole. Že som tam spoznala nových ľudí.
   Možno je to preto, že som začala hovoriť naozaj to, čo si myslím.
   A možno aj pre to, že som sa začala mať trochu viac rada.
   V poslednej dobe som počula nie len jednu pochvalu na to, ako vyzerám. Či už v postave alebo v tvári.
   To šťastie, ktoré zo mňa ide, si všímajú všetci naokolo.
   Hovorím to, čo si myslím, robím to, čo robiť chcem. Neobmedzujem sa.
   Jem si ako chcem, neriešim žiadne problémy. Je mi dobre.        Skutočne dobre.
   



Je to ako znovuobjavenie samej seba. Kedy viem, že je zo mňa iný človek. Viem, že som iná ako som bola na začiatku leta.
   Viem, že sa viacej smejem, viem, že si nerobím zo všetkého ťažkú hlavu.
   Mám pár ľudí, moju skvelú Naďu a Kika, ktorí za mnou vždy stoja aj cez to, že si zo mňa neustále robia srandu.
   Mám tu moju skvelú Barbor, ktorej môžem povedať všetko, ktorá počúva moje výlevy či už smútku alebo radosti, počúva moje myšlienkové pochody. Viem, že jej môžem povedať všetko.
   Dokonca viem aj to, že ak ju to aj nezaujíma, ak je to niečo, čo ide úplne mimo ňu, ak jej to ide na nervy - vypočuje ma. 
   Pretože je to o tom priateľstve, že sa vypočujeme, že sa máme radi, že sa "milujeme", že sme tu pre seba, ten pocit istoty, ktorý vám dodáva istotu, máte sa radšej, pretože niekto má rád vás, nie len vy jeho. 



   S pokojom v duši smiem konečne povedať, že som šťastná.
   Som až po uši zamilovaná, aj keď ten druhý o tom nevie. Každý deň, keď ho vidím v škole, moje šťastie stúpne ešte o 100%.
   Milujem ľudí, ktorých som za posledné dva týždne spoznala.
   Aj cez to, že som hanblivka, viem, že keď mi niekto volá, môžem si na to zvonenie tancovať a oni sa ku mne pridajú.
   Môžem byť taká, aká som.
   Spievam si aj cez to, že to neviem.
   Smejem sa ako blázon, krčím ten obrovský nos pri záchvatoch smiechu, je mi jedno, ako vyzerám.
   Je mi jedno, že moji spolužiaci vidia moje grimasy, posielame si fotky do našej skupiny, tvárime sa ako trapáci.
   Je mi úplne jedno, čo si o mne ľudia pomyslia, je mi jedno, ako vyzerám, začínam sa mať radšej aj cez to, že mám nízke sebavedomie.
   Keď ma niekto pochváli, poďakujem mu, nebudem sa tváriť, že mu neverím. Viem, že by mi neklamali.
   Kričím, keď mám byť potichu. Kričím ešte hlasnejšie, keď mám kričať.
   V mojej duši sa konečne usadilo to, čo som dlho potrebovala, kvôli čomu som hľadala ten pokoj.
   Šťastie. 

You Might Also Like

2 komentárov

  1. ♥ Veľmi rada čítam takéto pozitívne články! Nech sa ťa to šťastie drží čo najdlhšie! :) :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. ♥♥♥♥ Na toto nejde nic jiného napsat, než jen srdíčka a to, že jsem ráda, že jsi takto šťastná!

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za váš komentár!

Like us on Facebook